Zvádzal som veľa bitiek sám so sebou, kým som sa naučil úplne sústrediť na jednu vec a odložil nervozitu bokom, napríklad počas pretekov. Súťažiť v súťaži, bez ohľadu na to, v akom športe alebo situácii, nie je nikdy len otázkou fyzickej sily, ale aj sily duševnej. – Nina Fahrnerová. 

Vyrastal som v srdci krásnych hôr Rakúska, v Zell am See. Od malička ma to ťahalo do hôr, no keď mi môj braček na moje dvadsiate narodeniny daroval poukaz na 'downhill day', mal som pocit, že som našiel to, čo som vždy hľadal. Adrenalín bol neskutočný a od prvého momentu bolo jasné, že tento šport ma nikdy nepustí. Krátko nato som začal študovať fyziku v Grazi, no po dvoch rokoch som to už v tomto meste bez hôr nevydržal a štúdium som presunul do Innsbrucku, kde trávim každú voľnú minútu v horách.
Dlho som rozmýšľal, aký príbeh by som vám chcel vyrozprávať, aby ste nahliadli do môjho športu. Ale pravdou je, že vyrozprávanie jediného zážitku jednoducho nestačí na to, aby ste pochopili, ako sa tejto vášni úplne odovzdať. Skôr je to množstvo malých podujatí, ktoré robia downhill pre mňa výnimočným.

"Šťastie je jediná vec, ktorá sa pri zdieľaní zdvojnásobí." - Albert Schweitzer

Tento šport hral v mojom živote od začiatku veľmi dôležitú a veľkú rolu. V podstate to nie je tímový šport a predsa som ešte nikdy nezažil takú solidaritu. Trávite spolu dni na horách, smejete sa spolu, pomáhate si v ťažkých obdobiach zranení a ako skupina si užívate jedinečnú atmosféru súťaží. V skutočnosti sa z vás stáva rodina, s ktorou zdieľate fascináciu, ktorá inde padne do úzadia. Niekto, kto nedokáže pochopiť fascináciu týmto športom, má rovnaké pochopenie pre naše neustále hľadanie „svätej cesty“ ako my ľudia pre mimozemšťanov. To je určite malá nevýhoda toho, že všetok svoj voľný čas venujete niečomu, čo sa u necyklistickej časti vašich priateľov stretáva s nepochopením. Pretože ak sa popíjanie a ležanie na pláži vymení za hory a k doplnkom sa pridajú cestičky a modriny a koľajnice, tak jedno či dve priateľstvá veľmi utrpia.
Keď si spomeniem na posledných pár rokov na bicykli, šport mi dal tisíckrát viac ako vzal. Odkedy som začal bicyklovať, osobnostne som sa veľmi rozvinul.

Zvádzal som veľa bitiek sám so sebou, kým som sa naučil úplne sústrediť na jednu vec a odložil nervozitu bokom, napríklad počas pretekov. Súťažiť v súťaži, bez ohľadu na to, v akom športe alebo situácii, nie je nikdy len otázkou fyzickej sily, ale aj sily duševnej. Len ak máte dostatočne silnú hlavu, vaše telo môže podávať najlepšie výkony.

Túto duševnú silu som si zobral so sebou aj do životných situácií mimo športu. Naučil som sa, že keď sa s vami zaobchádza nespravodlivo, musíte sa postaviť za svoje práva, ale mali by ste mať aj schopnosť priznať si vlastnú vinu.
Raz sa ma opýtali, či verím v „silu myšlienok“. Aj na to nachádzam odpoveď v športe, pretože som si uvedomil, že za veci, ktoré pre mňa niečo znamenajú, musím bojovať. Pozitívne myslenie je podľa mňa určite dobrý nástroj, no musíte sa postaviť a ukázať tvrdosť, aby ste posunuli hranice možného.

"Všetka sila je známa len cez prekážky, ktoré dokáže prekonať." - Immanuel Kant

Môj brat ma niekedy láskyplne nazýva cencúľom, pretože je pre mňa často ťažké sa niečomu naplno oddať, čo rozhodne vnímam ako jednu zo svojich najväčších slabostí. Ak som si však niekoho zobral do srdca, jeho šťastie je pre mňa dôležitejšie ako moje a často naň príliš myslím. Aj tu mi môj šport pomáha myslieť inak a vypustiť paru v ťažkých situáciách. Na bicykli sa mi adrenalín rozprúdi celým telom, zabudnem na všetko okolo a užívam si voľnosť. Myslím si, že každý by mal mať takúto zásuvku – aj keď je to len otáčanie krúžku L'AMOTION, zatiaľ čo vy ste stratení vo svojich myšlienkach.

Za posledných pár rokov som sa naučil, že nespokojnosť, ktorú máte sami so sebou, je tá najlepšia. Aspoň existuje riešenie – vstaň, urob plán a bojuj o svoje šťastie! Preto moje posolstvo, ktoré ma sprevádza životom, znie: Aby si videl hviezdy, musíš sa pozerať hore.